Obrovský prevrat vo vede: Vedci vytvorili prasacie embryo skrížené s ľudskými bunkami

1485479189407-screen-shot-2017-01-26-at-50305-pm-770x432

Nový objav môže spôsobiť prevrat v medicíne pri transplantácií orgánov. Naráža však na veľkú etickú bariéru.
Medzidruhové kríženie je niečo, čo v nás vyvoláva oprávnený rešpekt a údiv. A niet sa čomu diviť. Veď vkladanie ľudských génov do génov zvierat na prvé počutie znie skutočne desivo a mnohí z nás si spomenú napríklad na horor zo 70-tych rokov – Ostrov doktora Moreaua, kde vznikali podobným spôsobom skutočne bizarné kreatúry. Deje sa to teraz naozaj?

Asi nikoho neprekvapíme, keď napíšeme, že žiadne hororové scény sa v laboratóriách nedejú. No to, čo sa teraz podarilo vedcom v USA je skutočne obdivuhodné. Prvýkrát sa im totiž podarila prevratná vec. Vytvorili tzv. chyméru, čo znamená, že sa im podarilo úspešne vložiť do prasacieho embrya v rannej fáze vývinu, ľudské kmeňové bunky.

Chyméra je mýtická bytosť, ktorá je zložená z rôznych druhov živočíchov. Je to bytosť s telom a hlavou leva, z krku jej vyrastá hlava kozy a chvost má z hada. A aj keď v skutočnosti sme od reálnych chymér ďaleko, minimálne na bunkovej či laboratórnej úrovni sa vedcom teraz chyméru podarilo vytvoriť. Nemá síce ľudské telo a prasaciu hlavu (alebo inú ľubovoľnú kombináciu), no aj tak je to veľký úspech.

scientistsus

Salk Institute

Vedci použili viac ako 2000 pracacích embryí, do ktorých v presnej fáze vývinu vložili ľudské kmeňové bunky. Tieto hybridné embryá potom vložili do prasníc a nechali ich tam vyvíjať sa do prvého trimestra. Následne tieto embryá analyzovali a zistili, že v zárodkoch orgánov sa nachádzalo stopové množstvo ľudských buniek – asi 1 bunka na 10 tisíc prasacích buniek. Tento experiment vedcom dokázal, že vytvoriť akési hybridy medzi ľuďmi a prasatami je prakticky možné.

Naše zistenia môžu posunúť vývoj vedy a medicíny do bodu, že by sme si mohli vytvárať orgány na mieru“ hovorí člen vedeckého tímu Juan Carlos Izpisua Belmonte zo Salk inštitútu v Kalifornii a ďalej dodáva: „Ukázali sme, že presne cielená technológia môže umožniť vyrobiť určitý orgán zložený z buniek iného druhu“. 

Celý proces však nebol ani zďaleka jednoduchý. Mnohé embryá zahynuli alebo sa nevyvinuli, v skutočnosti sa im podarilo zaznamenať iba niečo vyše 150 embryí, ktoré sa vyvíjali tak, ako si vedci predstavovali.

Vedci už aj v minulosti vkladali bunky iných živočíchov do cudzích embryí, v tom prípade to boli myšie embryá. Na tomto prechádzajúcom výskume nabrali skúsenosti a zistili, že sú schopní vytvoriť chyméru. To sa s vkladaním buniek z potkanov do myšacích embryí aj podarilo. No vkladanie ľudských buniek do prasacích zárodkov je predsa len väčšia výzva a to aj napriek génovej podobnosti prasiat a ľudí.

newfindingsh

Salk Institute

Celý proces je náročný, no vedci veria, že časom sa im ho podarí zefektívniť a zdokonaliť. Všetko ale naráža na veľkú etickú bariéru. Vkladanie ľudských kmeňových buniek do embryí iných živočíchov vyvoláva odpor a znechutenie u mnohých ľudí. Táto kontroverzná téma má tak mnoho prívržencov ako aj odporcov a v súčasnosti sa tento problém rieši na legislatívnej úrovni jednotlivých štátov.

No pozitívny efekt celého výskumu sa uprieť nedá. Ak by sa vedcom skutočne podarilo tento proces zdokonaliť, mohlo by to mať za následok vyliečenie miliónov chorých ľudí po celom svete. Orgány, ktoré ľudia zúfalo potrebujú, by mohli vyrásť doslova „v skúmavke“ a nemuselo by sa čakať na darcu a následne dúfať, či imunitný systém obdarovaného pacienta tento orgán prijme. V prípade takéhoto vypestovania orgánu, by sa použili kmeňové bunky pacienta, čím by organizmus darcu nový orgán bez problémov prijal.

zdroj:sciencealert.com

You Might Also Like