Užívate tento liek? Hrozí vám kolaps, zlyhanie srdca, rakovina a demencia

lieky

Ide o údajnú epidémiu 21. storočia, hneď po cukrovke či rakovine. Podľa štatistík postihuje 37% dospelých mužov a 40% dospelých žien. V Európe to je až 54% u oboch pohlaví.

Toto ochorenie, respektíve stav, sa nedá vôbec alebo len veľmi ťažko zvrátiť. Ak vám ho raz diagnostikujú, budete zrejme do konca života užívať lieky.

V skutočnosti sa však jedná o vymyslené, čisto fiktívne ochorenie, ktoré donedávna vôbec neexistovalo. Objavilo sa až vtedy, keď sa lekári naučili merať hladinu cholesterolu v krvi.

Prečo je vysoký cholesterol iný ako ostatné ochorenia?

Vysoký cholesterol sa od ostatných ochorení podstatne líši. On totiž navonok neprejavuje nijaké príznaky, na rozdiel od takej cukrovky či anémie. U tých sú príznaky jasné – neustály smäd alebo slabosť.

Mnohí ľudia, ktorí sa cítia perfektne zdraví, trpia na vysoký cholesterol. Ba čo dokonca, cítiť sa dobre je jedným zo znakov vysokej hladiny cholesterolu!

Lekári, ktorí svojich pacientov liečia na vysoký cholesterol, ich musia najprv presvedčiť, že sú chorí a potrebujú po zvyšok svojho života užívať drahé lieky.

Okrem toho, títo pacienti budú potrebovať pravidelné prehliadky a krvné testy.

Títo lekári ale nepôsobia vo vzduchoprázdne. Ich snahy urobiť zo zdravých ľudí pacientov sú podporované štátnymi zdravotníckymi úradmi, médiami, zdravotníckym systémom a rôznymi agentúrami.

Tí všetci pracujú vo vzájomnej zhode. Rozširujú cholesterolovú dogmu a presviedčajú populáciu, že vysoký cholesterol je predzvesťou srdcových ochorení a poprípade aj ďalších chorôb.

Kedy je cholesterol vysoký a kedy nie?

Kto teda trpí ochorením vysokého cholesterolu? Keď sa pozriete do medicínskej literatúry starej 25 či 30 rokov, nájdete tam nasledujúcu odpoveď:

Každý muž v strednom veku, ktorého cholesterol je nad 240 bodov (6.3 mmol/l) s ďalšími rizikovými faktormi ako fajčenie či nadváha.

V roku 1984 sa konala konferencia o cholesterole, počas ktorej vznikol konsenzus, že každý (muž či žena) s hodnotou nad 200 (5.18 mmol/l) je adeptom na túto obávanú diagnózu a môže mať predpísané lieky.

V súčasnosti bola táto hranica posunutá ešte nižšie na hodnotu 180 bodov, respektíve 4,6 mmol/l.

Ak ste náhodou už prekonali infarkt, potom vám lekár predpíše lieky na zníženie cholesterolu aj vtedy, keď ho máte príliš nízky. Infarktom ste sa totiž dopustili hriechu a teda váš cholesterol musel byť vysoký.

Trestom je doživotné užívanie liekov na znižovanie hladiny vášho cholesterolu v krvi a zároveň naordinovaná nízkotučná diéta.

Prečo však čakať až na infarkt, prevencia je predsa vždy najlepšia, nie?!

A tak sú lieky na cholesterol predpísané radšej všetkým. Dnes je táto cholesterolová dogma vžitá až tak hlboko, že sa testy na cholesterol robia aj u mladých dospelých či dokonca u detí.

Najčastejšie druhy liekov na cholesterol

Hlavného vinníka, cholesterol, by sme už mali. Avšak čo je tým zázračným liekom na našu novú chorobu? No predsa statíny! Ide o skupinu látok, do ktorej patria:

  • atorvastatín
  • simvastatín
  • lovastatín
  • pravastatín

Najužívanejším je atorvastatín. Ten je účinnou látkou veľkého množstva liekov od rôznych výrobcov s inými menami. Jedná sa však vždy o jedno a to isté.

Na Slovensku sa atorvastatín vyskytuje ako účinná látka v nasledovných liekoch:

  • Torvacard
  • Torvazin
  • Tulip
  • Sortis
  • Pharmastatin
  • Larus
  • Gletor
  • Dicartil
  • Atorvastatin Teva / Mylan / Farmax / Billev / Actavis
  • Atoris
  • Atorgamma
  • Atordapin
  • Amloat
  • Amlator
  • Amicor

Ako fungujú statíny

Telo si cholesterol vyrába samo. Je to dosť zložitý proces, ktorý sa začína s látkou acetyl-CoA, molekulou obsahujúcou dva atómy uhlíka, ktorému sa občas vraví aj „základný stavebný kameň života“.

Potom nasleduje 7 medzistupňov reťazca, s ktorými vás tu nebudeme zaťažovať. Ak by vás to predsa len zaujímalo, tu je diagram:

cholesterol-retazec

Na konci tohto procesu sú 3 molekuly – cholesterol, ubiquinon (koenzým Q10) a dolichol.

Statíny fungujú tak, že utlmia enzým HMG-CoA, ktorý je potrebný na reakcie medzi druhým a tretím stupňom a prerušia tak celý reťazec. No a tu leží základ problémov.

Statíny totiž utlmia produkciu nielen cholesterolu, ale aj ďalších dvoch pre telo veľmi dôležitých látok. Okrem toho tiež zablokujú výrobu látok na jednotlivých medzistupňoch, z ktorých mnohé majú v našom organizme úlohy samé o sebe.

Koenzým Q10 je kritický pre bunkovú výživu. Spracovávajú ho mitochondrie na výrobu energie. Hrá tiež úlohu pri produkcii ATP v bunkách a funguje aj ako prenášač elektrónov na cytochróm oxidázu – náš hlavný enzým na dýchanie.

Naše srdce potrebuje veľké množstvo koenzýmu Q10. Jedna z jeho foriem sa nachádza v každej bunkovej membráne a je kritický pre vedenie nervových vzruchov a integritu svalov.

Ďalej je potrebný na produkciu elastínu a kolegénu.

Jeho nedostatok vedie k úbytku svalovej hmoty, silným bolestiam chrbta, srdcovému zlyhaniu (srdce je sval), neuropatii, zápalom šliach a väzov a ich častým natrhnutiam.

Dolicholy sú taktiež nesmierne dôležité. V bunkách riadia produkciu bielkovín ako odozvu na príkazy od DNA. Zabezpečujú, že bunky vykonajú správnu odozvu na geneticky naprogramované inštrukcie.

Výsledok?

Statíny tak môžu vyvolať nepredvídateľný chaos na bunkovej úrovni.

Squalén, predchodca cholesterolu (predposledný medzistupeň reťazca) je prekurzorom pre celú rodinu steroidných hormónov. Výskum ukazuje, že skvalén zastavuje rast ciev v nádoroch, čo znamená, že zrejme má protirakovinové účinky.

Logická chyba tvrdenia, že lieky na cholesterol znižujú koronárne ochorenia

Fakt, že niektoré štúdie poukazujú na to, že statíny zabraňujú koronárnym ochoreniam srdca, minimálne krátkodobo, sa dá vysvetliť nasledovne.

Dôvodom nie je zníženie cholesterolu, ale to, že blokujú produkciu mevalonátu. Nízka hladina mevalonátu znižuje aktivitu hladkých svalov a tiež znižuje schopnosť krvných doštičiek produkovať tromboxán.

Artérioskleróza zvyčajne začína rastom hladkej svaloviny vo vnútri stien artérií a tromboxán je nevyhnutný na zrážanlivosť krvi.

Týmto spôsobom sa potom v krátkodobom horizonte javí, že statíny predchádzajú artérioskleróze a upchávaniu ciev krvnými zrazeninami.

Veľká statínová lož

Keď sa prvý krát dostali statíny na trh, predstavovali sľubný nový liek. Nahradili skupinu liekov, ktoré znižovali cholesterol tak, že bránili jeho vstrebávaniu do krvi v črevách.

Tieto lieky však mali veľmi nepríjemné vedľajšie účinky, vrátane nevoľností, ťažkostí s trávením či zápchy. U bežného pacienta však znižovali cholesterol len veľmi málo.

Výsledkom bolo, že pacienti nedodržiavali ich užívanie – prínosy boli totiž oveľa menšie ako bezprostredné vedľajšie účinky.

Oproti nim, statíny nemali žiadne okamžité vedľajšie účinky. Nespôsobovali nevoľnosti či problémy s trávením a cholesterol znižovali oveľa lepšie.

Takto sa zo statínov v priebehu posledných 20 rokov stal doslovný bestseller. Len napríklad jeden liek Liptor (atorvastatín) užíva v USA až 16 miliónov ľudí (5% populácie). A tých liekov sú desiatky.

Jediné, čo do tohto biznisu vnáša zmätok sú hromadiace sa vážne vedľajšie účinky statínov.

Tie sa ale u pacientoch začínajú objavovať až po mesiacoch ich užívania. Vtedy je však už ťažšie preukázať súvislosť a lekári, ktorí nechcú prísť pacientov a peniaze, tieto súvislosti buď zatajujú, alebo ich odmietajú uznať.

Vedľajšie účinky a riziká statínov

Ako sme už v titulke článku naznačili, statíny majú množstvo veľmi vážnych rizík.

Na rozdiel od ostatných liekov sa však objavujú až s pomerne veľkým časovým oneskorením. Pacienti ich preto často nevedia prisúdiť týmto liekom a lekári ich pred nimi utajujú.

To nie je žiadna konšpirácia ale fakt, ako nám to potvrdzujú aj mnohí pacienti zo Slovenska.

Poďme sa teraz už bližšie pozrieť na to, čo všetko vám z užívania statínov hrozí.

Bolesti svalov a svalová slabosť až kolaps

Ide o jeden z úplne najčastejších vedľajších účinkov. Niekedy sa nazýva odborne aj rhabdomyolýza a jej príčinou je vyčerpanie koenzýmu Q10.

Farmaceutické firmy uvádzajú, že to postihuje len 2 až 3% pacientov. To je lož.

Dr. Beatrice Golombová zo SanDiega v Kalifornii nedávno uskutočnila sériu štúdií a zistila, že až 98% pacientov užívajúcich lieky s účinnou látkou atorvastatín trpia problémami so svalmi!

U jedného pacienta, Douga Petersona, viedlo užívanie atorvastatínu najprv k problémom so spánkom a triaške rúk, neskôr k strate rovnováhy a tomu, čo nazýva „statínove prešľapovanie“ – pomalá, kymácajúca chôdza.

Neskôr degradovala jeho jemná motorika – trvalo mu 5 minút napísať 4 slová. Napokon utrpeli aj jeho kognitívne schopnosti.

Napriek tomu všetkému bolo nemožné presvedčiť jeho lekára, že na vine je atorvastatín.

Neuropatia

Ide o slabosť, triašku a bolesti v rukách a nohách a tiež ťažkosti s chodením.

Pacienti, ktorí užívajú statíny viac ako 2 roky, majú 4 až 14 násobné vyššie riziko rozvoja idiopatickej polyneuropatie.

Dr. Golombová povrdila, že sa stretla s mnohými pacientami, ktorí tieto problémy hlásili svojmu lekárovi, no ten to odmietal a ubezpečoval ich, že to so statínami nemá nič spoločné.

Pri dlhodobom užívaní liekov na cholesterol býva poškodenie nervov bohužiaľ nezvratné.

Srdcové zlyhanie

V súčasnosti sa nachádzame v epidémií srdcových zlyhaní. Hoci výskyt infarktov mierne poklesol, dostavilo sa zvýšenie výskytu srdcových zlyhaní a to vo vyššej miere ako pokles infarktov.

Príčinou je, podobne ako u svalových kolapsov, vyčerpanie koenzýmu Q10, ktorého produkciu statíny narúšajú. Srdce bez neho totiž nedokáže pracovať.

Kardiológ Peter Langsjoen študoval 20 pacientov s úplne normálnou srdcovou funkciou. Po 6 mesiacoch na nízkych dávkach atorvastatínu (20 mg denne), až 2/3 pacientov vykazovali abnormality prvej fázy, keď sa srdce napĺňa krvou.

Podľa neho bolo príčinou vyčerpanie koenzýmu Q10. Bez neho bunkové mitochondrie nedokážu vyrábať energiu.

Závrate

Ide tiež o pomerne časté vedľajšie účinky statínov, zrejme v dôsledku efektu zníženia tlaku krvi.

Jedna žena hlásila, že už pol hodinu po nasadení lieku cítila závrate. Po ukončení užívania sa závrate prestali objavovať.

Zvlášť citliví na zmeny krvného tlaku bývajú starší ľudia.

Demencia

V novembri 2003 v časopise Smart Money vyšiel článok o Mikeovi Hopovi, majiteľovi úspešnej firmy dodávajúcej oftalmologické pomôcky.

Citujeme:

Keď sa Mikea opýtate na jeho vek, nastanú trápne desiatky sekúnd ticha. Potom nepovie žiadny vtip o tom, že to prestal počítať keď mal 21, ani nezmení tému rozhovoru.

On si jednoducho nepamätá. Prejde 10 sekúnd, potom 20. Konečne si spomenie. „Mám 56“. Blízko, ale nie celkom. Potom znova povie „Budem mať 56 tento rok“.

Po 4 rokov užívania atorvastatínu mu úplne odišla pamäť a reč. Bol nútený zavrieť svoj biznis a odísť do predčasného dôchodku o 10 rokov skôr.

Od ukončenia užívania liekov na cholesterol sa časom jeho kognitívne čiastočne vrátili, no nie úplne. Stále nedokáže udržať súvislú konverzáciu.

Podľa Dr. Golombovej sa až u 15% pacientov užívajúcich statíny rozvinú nejaké kognitívne vedľajšie účinky. Medzi tie najhroznejšie patrí prechodná amnézia, čiže úplná strata pamäte na nejaký čas. Vtedy ľudia nedokážu napríklad nájsť cestu domov alebo si nespomínajú na mená svojich blízkych.

Uvedené dôsledky na pamäť potvrdili aj dve randomizované štúdie a niekoľko prípadových štúdií, z ktorých jedna bola pomerne veľká a zahŕňala až 60 pacientov.

Rakovina

Každá jedna doteraz vykonaná štúdia na myšiach potvrdila, že statíny spôsobujú rakovinu.

Prečo sa to zatiaľ neukázalo aj v štúdiách na ľuďoch? Pretože rakovine trvá dlho, kým sa rozvinie a väčšina štúdií so statínmi netrvá dlhšie ako 2 či 3 roky.

A predsa, v jednej štúdii na ľuďoch sa ukázalo, že statíny zvyšujú riziko rakoviny prsníka až o 1500%, čiže 15 násobne!

Výrobcovia statínov priznávajú, že tieto lieky znižujú imunitu, čo môže viesť k rozvoju rakoviny a infekčných ochorení. Dokonca odporúčajú statíny pre potlačenie imunity u pacientov s transplantovanými orgánmi.

Depresia

Niekoľko štúdií zistili koreláciu medzi nízkou hladinou cholesterolu v krvi a depresiou, sklonom k samovraždám a agresivitou.

Napríklad, jedna štúdia z Fínska vykonaná na 29000 mužoch odhalila, že nízka hladina cholesterolu sa spájala so zvýšeným rizikom hospitalizácie v dôsledku depresie a pokusov o samovraždu.

K podobným zisteniam došli aj mnohé ďalšie výskumy.

Koľko starých ľudí sa pretĺka zlatým obdobím svojho života v depresiách namiesto toho, aby si užívali svoje vnúčatá a hľadeli do minulosti s pocitom hrdosti za úspechy, ktoré dosiahli?

Záver

Natíska sa teraz otázka: Majú lieky na cholesterol vôbec nejaký prínos?

Mnohí lekári sú presvedčení a snažia sa o tom presvedčiť aj svojich pacientov, že prínosy zďaleka prevyšujú riziká. A môžu pri tom aj citovať mnohé štúdie, ktoré ukazujú, ako statíny znížili počet úmrtí na koronárne ochorenia.

Ako však poukázal Dr. Ravnskov vo svojej knihe Cholesterolový mýtus:

Výsledky hlavných štúdií až do roku 2000 v podstate ukázali len malé rozdiely, tie boli často štatisticky nevýznamné a nezáviseli od veľkosti dosiahnutého zníženia cholesterolu.

Dokonca v dvoch štúdiách bol počet úmrtí užívateľov týchto liekov vyšší ako v kontrolnej skupine.

Ani v súčasnosti publikované štúdie však nedávajú odôvodnenie pre neustále prebiehajúcu kampaň, aby sa statíny predpisovali čo najväčšiemu počtu ľudí.

Zdroj: Dangers of Statin Drugs: What You Haven’t Been Told About Popular Cholesterol-Lowering Medicines

You Might Also Like