Všetci ľudia sa báli dotknúť tejto mačky a on ju vtedy vzal do náručia a stalo sa niečo neuveriteľného

images%2Ffb-1413242720safe_image.php

Dojemný príbeh muža, ktorý stretol na svojej ceste túlavú mačku.

“Všetci v našom činžiaku vedeli, kto je to Škaredá. Škaredá bola mačka bývajúca v pivnici.

Škaredá zbožňovala hlavne tri veci: bojovať, pojedať odpadky, a tak nejako, lásku. Spojenie týchto troch vecí a život na ulici na nej zanechali svoje stopy.

Po prvé, mala len jedno oko, a v mieste druhého oka mala dieru. Na rovnakej strane nemala tiež jedno ucho. Jej ľavá noha vyzerala tak, ako by bola kedysi zlomená a zrástla sa pod neobvyklým uhlom, a preto vždy vyzerala, ako by sa otáčala. Svoj chvost dávno stratila a zostal jej trčať len krátky zvyšok, ktorý bol v neustálom pohybe. Bola šedá a okrem jaziev na hlave mala pruhy po celom tele.

Zakaždým, keď niekto zbadal Škaredá, ihneď vykrikoval: “To je ale škaredá mačka”. Rodičia nabádali svoje deti, aby sa k nej nepribližovali a dospelý ju zas vyháňali, keď sa snažila votrieť do ich domovov. Hádzali po nej kamene alebo striekali vodu. Niektorý sa jej dokonca snažili priškripnúť labky dverami.

Keď ju niekto polial vodou, čakala namočená, až jej dá pokoj. Keď na nu niekto niečo hodil, ľahla si na zem a prosila o odpustenie. Keď sa plazila v blízkosti detí, vždy hlasno mňaukala, skákala na ne a snažila sa získať trochu súcitu. Ak by jej niekto zdvihol, okamžite by mu začala olizovať košeľu, náušnice alebo čokoľvek iné.

Jedného dňa sa Škaredá rozhodla obdarovať svojimi citmi dvoch psov husky, ktorý žili so susedom. Ale psy bohužiaľ neopätovali jej pocity a ona utrpela vážne zranenia. Počul som ju kričať a rozhodol sa pozrieť, čo sa stalo. Bohužiaľ, keď som tam pribehol, uvedomil som si, že jej život sa blíži ku koncu.

Ležala v mokrej mláke, jej zadné labky boli prehnuté a spredu miesto kožušiny bola obrovská rana. Zdvihol som ju a chcel som jej vziať domov, počul som jej ťažké dýchanie a fuňenie. Videl som, ako sa trápi. Uvedomil som si, ako ju to musí hrozne bolieť.

Cítil som niečo mokrého na uchu. A to ona zvíjajúca sa v bolestiach sa mi pokúšala oblizovať ucho. Objal som ju pevnejšie a ona sa mi dotkla labkami tváre, následne obrátila svoje žltkasté oko a pozrela sa na mňa. Počul som jej slabé mňaukanie. Dokonca aj v okamihu najväčšej bolesti, táto škaredá a zjazvená mačka žiadala len o trochu náklonnosti, snáď súcitu.

V tomto okamihu sa mi Škaredá zdala byť najkrajšia, najviac milujúca bytosť, akú som kedy videl. Nesnažila sa ma uhryznúť, poškriabať, újsť alebo akýmkoľvek iným spôsobom bojovať. Pozerala sa na mňa a verila, že ju zachránim.

Zomrela mi v náručí skôr, než som prišiel domov. Sadol som si s ňou ešte na okamih, premýšľal o tom, ako jej deformované, zjazvené telo skreslilo môj názor o čistom srdci a naozajstné a bezhraničnej láske. Ona ma naučila viac o dávaní a súcite ako tisíc kníh, prednášok či televíznych programov dohromady. Za to jej budem vždy vďačný. Mala veľa jaziev na tele, ale bol som to ja, kto mal najväčší jazvu vnútri a bol to okamih, kedy som to musel prekonať a ísť ďalej. Ukázať všetkým, že mi na nich záleží.

Ľudia chcú byť bohatší, dosahovať veľkých úspechov, túžia byť sympatický, krásny .. Ale ja sa budem vždy snažiť byť len tou Škaredou. ”

images%2Ffb-1413242720safe_image.php

You Might Also Like